Slovinsko, celé meno Slovinskej republiky, sa nachádza v juho-strednej Európe, severozápadnom cípe Balkánskeho polostrova, medzi Alpami a Jadranským morom, na severozápade bývalej Juhoslávie a na východe a na juhu susedí s Chorvátskom. Na juhozápade hraničí s Jadranským morom, na západe s Talianskom a na severe s Rakúskom a Maďarskom. Rozloha je 20 273 kilometrov štvorcových. 52% územia pokrýva hustý les. Pobrežie je dlhé 46,6 km. Triglav je najvyššia hora na území s nadmorskou výškou 2 864 metrov. Najznámejšie jazero je Bledské jazero. Podnebie sa delí na podnebie horské, kontinentálne a stredomorské. Priemerná teplota v lete je 21 ℃ a priemerná teplota v zime 0 ℃.

Koncom 6. storočia sa Slovania sťahovali do oblasti dnešného Slovinska. V 7. storočí nášho letopočtu patrilo Slovinsko do feudálneho kráľovstva Samo. Vládlo v ňom Franské kráľovstvo v 8. storočí. V rokoch 869 až 874 nášho letopočtu bol na Panenskej nížine založený samostatný štát Slovinsko. Odvtedy Slovinsko niekoľkokrát zmenilo majiteľa a vládli nad ním Habsburgovci, Turecko a Rakúsko-Uhorsko. Na konci roku 1918 vytvorilo Slovinsko srbsko-chorvátsko-slovinské kráľovstvo spolu s ďalšími južnoslovanskými národmi, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhoslovanské kráľovstvo. V roku 1941 vpadli do Juhoslávie nemeckí a talianski fašisti. V roku 1945 vyhrali obyvatelia všetkých etnických skupín v Juhoslávii protifašistickú vojnu a 29. novembra toho istého roku vyhlásili založenie Juhoslovanskej zväzovej republiky (v roku 1963 sa premenovala na Juhoslovanská socialistická federatívna republika). Slovinsko bolo jednou z republík. Slovenský parlament prijal 25. júna 1991 rezolúciu, v ktorej vyhlásil, že ponechá Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia ako samostatný suverénny štát. Do OSN vstúpil 22. mája 1992.

Národná vlajka: Je to vodorovný obdĺžnik s pomerom dĺžky a šírky 2: 1. Skladá sa z troch rovnobežných a rovnakých vodorovných obdĺžnikov, ktoré sú zhora nadol biele, modré a červené. Štátny znak je maľovaný v ľavom hornom rohu vlajky. Slovinsko vyhlásilo odlúčenie od bývalej Juhoslávie v roku 1991 a stalo sa nezávislou a zvrchovanou krajinou.V roku 1992 bola oficiálne prijatá spomínaná národná vlajka.

V Slovinsku žije 1,988 milióna obyvateľov (december 1999). Hlavne slovinský (87,9%), maďarský (0,43%), taliansky (0,16%) a zvyšok (11,6%). Úradným jazykom je slovinčina. Hlavným náboženstvom je katolicizmus.

Slovinsko je mierne rozvinutá krajina so spoľahlivými priemyselnými a technologickými základmi. Nerastné suroviny sú chudobné, najmä ortuť, uhlie, olovo a zinok. Miera lesného bohatstva bohatá na lesné a vodné zdroje je 49,7%. V roku 2000 predstavovala hodnota priemyselnej výroby 37,5% HDP a počet zamestnaných obyvateľov bol 337 000, čo tvorilo 37,8% celej zamestnanej populácie. V priemyselnom sektore dominuje čierna metalurgia, výroba papiera, farmaceutický priemysel, výroba nábytku, výroba obuvi a výroba potravín. Slovinsko pripisuje dôležitosť rozvoju cestovného ruchu. Hlavnými turistickými oblasťami sú pobrežie Jadranského mora a severné Alpy. Medzi hlavné turistické atrakcie patrí prírodná scenéria pohoria Triglav, jazero Bled a jaskyňa Postojna.

Ľubľana : Ľubľana (Ľubľana) je hlavné a politické a kultúrne centrum Slovinskej republiky. Nachádza sa na hornom toku rieky Sáva na severozápade, v kotline obklopenej horami, je husto hmla. Rozprestiera sa na ploche 902 kilometrov štvorcových a má asi 272 000 obyvateľov (1995).

Rimania mesto postavili v prvom storočí pred naším letopočtom a nazvali ho „Emorna“. Dnešný názov bol zmenený v 12. storočí. Vďaka svojej geografickej polohe blízko hraníc ju v histórii ovplyvňovali predovšetkým Rakúsko a Taliansko. V rokoch 1809 až 1813 bolo miestnym správnym strediskom vo Francúzsku. V roku 1821 sa tu v Rakúsku, Rusku, Prusku, Francúzsku, Veľkej Británii a ďalších krajinách uskutočnilo stretnutie členských štátov „Svätej aliancie“. Devätnáste storočie bolo centrom národného hnutia v Slovinsku. Patril do Juhoslávie od roku 1919. V roku 1895 došlo k zemetraseniu a škody boli vážne. Zachovali sa iba niektoré dôležité budovy, napríklad ruiny starorímskeho mesta v treťom a štvrtom storočí pred naším letopočtom, bazilika svätého Mikuláša v 18. storočí, hudobná sála postavená v roku 1702 a približne v 17. storočí. Baroková architektúra a tak ďalej.

Ľubľana je dobre rozvinutá v kultúrnych podnikoch. Nachádza sa tu známa slovinská akadémia umení a vied a jej galérie, knižnice a národné múzeá sú známe v celej krajine. Univerzita v Ľubľane, založená v roku 1595, bola pomenovaná po revolucionárovi a štátnikovi 20. storočia Edwardovi Kaderovi. Vysokoškolskí študenti v meste tvoria 1/10 obyvateľov mesta, preto sa mu hovorí „University Town“. Mesto má tiež seminár (1919) a tri školy výtvarného umenia, Slovinskú akadémiu vied a výtvarných umení a Ústav metalurgie.